Fórum (Nový štýl hudobného žánru AKO HO NAZVEME ? Píšte)
V rokoch socialistických sa kapely orientovali, teda vo svojom repertoári mali čisto prevzaté moderné skladby, podľa vtedajších nariadení iba 10 % zahraničných autorov a 90 % našich autorov - možno tam bola niekde tolerancia aj na 20 % zahraničných, vlastne sa už ani nepamätám...Podstatné je, že tieto amatérske kapely ak sa chceli uživiť, teda hrať, museli sa presadzovať povedzme hraním na svadbách, plesoch, či stužkových slávnostiach... Pamätám si aj nariadenie, kde v čase otvorenia volebnej urny som hral s kapelou pred volebnou miestnosťou pre prichádzajúcich voličov...Podstatné, čo chcem povedať je ale to, že po roku 1970 začali vznikať prvé amatérske ľudové zoskupenia, ktoré vymenili klasické akustické nástroje /husle, viola, kontrabas, niekde aj cimbal, harmonika/ za nástroje elektronické /gitara, basgitara, varhany, akustické bicie/ a tieto kapely si prispôsobovali aj ľudové piesne pre nové nástroje. Samozrejme, spievalo sa už do mikrofónov. Už vtedy sa začalo s formovaním ľudovej piesne do nového hudobného štýlu. Som jedným z tých pracovníkov bývalej socialistickej osvety, ktorí podporovali a usmerňovali hudobné amatérske ľudové zoskupenia či už s elektronickými, alebo akustickými nástrojmi. Tiež som nesúhlasil s rôznymi obmedzeniami, pretože čosi nové sa považovalo za extravagantné a vtedajšia doba to nechcela akosi podporovať... Po roku 1980 vysúpili v Slovenskej televízií - Košice prvé kapely, ktoré v štýle big beat zahrali prvé ľudovky: Hej, boboňec, boboňec, žeľeni boboňec - tušim bol hit a odznel viackrát. Názov kapely si však nepamätám. Neviem presne posúdiť ako sa táto hudba vyvíjala vo vtedajšom Stredoslovenskom, alebo Západoslovenskom kraji, pracoval som, býval som a hral som vo Východoslovenskom kraji. Ako som už spomenul, vtedajšie - síce aj terajšie amatérske kapely - ak sa chceli presadiť a hrať na verejnosti, chystali si repertoár na svadobné hostiny, alebo tanečné zábavy. Toto tiež smerovalo a nútilo kapely prispôsobovať sa. Na svadobných hostinách aj tanečných zábavách však boli stále žiadané na východe republiky ľudové piesne. Ak zoberieme v úvahu aké bolo národnostné publikum - na východe prevážne východniarsky dialekt ...šariš, zemplín, spiš, alebo rusínske, alebo gorálske...začali sa texty piesní taktiež prispôsobovať. Napríklad na rusínsku ľudovú pieseň sa v niektorých oblastiach začalo spievať šarišským dialektom. Ako som spomenul už po roku 1980 sa začali v štýle big beatu hrať ľudovky aj na svadbách a iných príležitostiach. Po roku 1990, teda po politickej zmene v našej republike začali voľnejšie prenikať zo západu rôzne nové hudobné štýly a žánre, ktoré sa aj voľne hrávali v novovzniknutých rádiách ... Muzikanti reagovali na to tak, že hitové piesne preberali do svojho repertoáru. Zároveň s rozvojom techniky, začali sa k nám dovážať nové hudobné nástroje, predovšetkým klávesy ale aj rôzne efektové zariadenia a takzvané seqencery. Na týchto prístrojoch sa dala naprogramovať celá seqencia hudobných nástrojov a každý nástroj mohol meniť zvukovú banku, rôzne efekty a výsledok sa tvoril v takzvaných MIDI súboroch. Tieto midi súbory však mali veľkú chybu v tom, že jednotliví výrobcovia Yamaha, Rolland a podobne sa nevedeli zhodnúť na tom, aby sa midi súbory dali načítať aj v konkurenčnom výrobku. Až po roku 1995 sa začali ujednocovať vo výrobe takzvaným General midi... Tu chcem povedať, že niektoré klávesy /samohrajky/ mali niekoľko hudobných štýlov zabudovaných vo svojej pamäti a tieto štýly sa dali využiť na to, aby šikovný programátor vedel vložiť do tohto štýlu ľudovú melódiu, ktorú potom zahrali na produkcii. Podobne to bolo s midi súbormi, ktoré sú v podstate celá pieseň rozložená do stôp a teda ako sa midi súbory vymieňali medzi hudobníkmi, tak podobne mohli ďalší muzikanti pridávať ľudové melódie do nových hudobných štýlov. A MÁME TU NOVÝ HUDOBNÝ ŽÁNER, KTORÝ SOM NAZVAL EšTE V ROKU 1995 ĽUDOVÉ DISKO. V Slovenskom rozhlase - Košice sa tento žáner pomalý začína vysielať, ale hudobní redaktori ešte stále neradi hrajú túto hudbu. Najčastejšie je hrávaný tento štýl v relácií Hráme našim jubilantom, občas aj v rusínskom vysielaní. Ešte moje postrehy: najväčšie nemenované hudobné vydavateľstvo na východe republiky v súčasnosti vydalo už veľa hudobných titulov s týmto žánrom, môžem spomenúť amatérske kapely ako PROBLEM z Bardejova, JUNIOR z Kamienky, TON z Medzilaboriec, PROSPEKT zo Svidníka, KAPPA /Gamma/ z Vranova, JUNO z Čirča a pod...| Vlado Tak toto je super radio: www.narodni.hr Ďakujem VladoSK za tip. Pre mňa je táto informácia bomba, pretože doteraz som si zháňal kadejako mp3 z bývalej Juhoslávie. Teraz ju môžem počúvať neustále. Nevieš prežiť slovo GLAZBA ? 07.06.2009 21:02:14 | reagovať | |||||
| VladoSK Aj Chorváti sa popálili, keď v médiách hrali západnú hudbu. Určite sa lepšie počúva, čo je rokmi vyskúšané, ako jednorázovky, ktoré tak rýchlo a umelo vyleteli v hitparádach a rovnako rýchlo padli do zabudnutia. V Chorvátsku majú rádio, ktoré sa volá NARODNI RADIO a inú hudbu, ako "národnú" tam nepočujete. Zaujímavé je, že ma veľkú počúvanosť v rámci celého Chorvátska a nielen tam. PS: V rádiu pracuje aj chorvátsky Slovák a preto sa tam hraje aj naša "NÁRODNÁ" hudba aj z východu. Počúvajte na www.narodni.hr 07.06.2009 19:43:02 | reagovať | |||||
| VladoSK NÁRODNÝ POP Objavujeme niečo, čo už je dávno objavené. V Chorvátsku sa tento štýl už dávno volá NARODNA GLAZBA. 07.06.2009 19:30:22 | reagovať | |||||
| zberatel Noooó, boli to kráne časy tanečných zábav, keď platilo pravidlo: Smiem prosiť ?
Keď sa striedala polka, valčik - tancovalo sa v dvojici, potom nasledovalo nejaké disko, kde skupiny tanečníkov vytvorili kruh a tancovali spoločne. Samozrejme končilo sa tanečné kolo čardášom, kde sa tancovalo buď v dvojiciach, alebo čardáš v skupine. Tanečná zábava sa končila spravidla až ráno, kedy odchádzali prvé autobusy.
Náhodou som bol na tanečnej zábave tohto roku ako vodič pre skupinu mladých ľudí. Vošiel som do sály, všade tma, svetlá blikali iba z javiska, tanečníci pri tanci fajčili, alebo držali fľaše, prípadne nejaký pohár v ruke, nebolo jasné kto s kým tancuje, pretože kapela hrála nejaký rytmický
hit. Po skončení tanečného kola sa rozsvietili svetlá. Tanečný parket zostal osvetlený, ale hlúčky tancujúcich zostali na parkete tak, ako tancovali. Ďalej sa hlúčky bavili, ako keby ani kapela nehrala. Nič proti gustu mladých, ale neviem, či to splňa ich potreby pre zoznamovanie sa, nadväzovanie kontaktov, spoznávanie sa... 23.05.2009 22:17:38 | reagovať | |||||
| Vlado Ja si pamätám, že keď v roku 1972 som začal hrať svadby, vtedy už na elektronických nástrojoch, bolo problém presadiť, aby sme zahrali viac moderných piesní a odvaha bola zahrať na svadbe viac rokovú skladbu, lebo ľudia to odmietali. Na tanečných zábavách zase bolo pravidlo, že sa v každom kole hrali: valčík, polka, moderný slaďák, nejaké to disko a tanečné kolo sa končilo spravidla čardášom. 12.05.2009 22:31:05 | reagovať | |||||
| muzikant U nás východniarov je to normálne, že počúvame ľudové piesne. Všímam si, čo komu hrá v aute a kupodivu sú to viacmenen ľudovky. Ľudová pesnička a folklór má tu svoje tradície a to predovšetkým v obciach. Tu si mladí ľudia nevedia predstaviť bez ľudovky už ani tanečnú zábavu, ba nie je to raritou, že aj diskjokey musí nejakú tú ľudovku občas zahrať, lebo to na východe ešte stále tak chodí. 09.05.2009 18:57:10 | reagovať | |||||
| janco38 Slováci najradšej počúvajú ľudovky Napísal denník SME dňa piatok 25. 7. 2008
Slováci podľa prieskumu najradšej počúvajú ľudovky
Žilina 25. júla (ČTK) - Obyvatelia Slovenska majú najradšej folklór a ľudovú hudbu. Počúvaním ľudových pesničiek či muziky si kráti voľné chvíle 40 percent Slovákov. Folklór sa teší obľube predovšetkým u starších ľudí, o niečo radšej mu dávajú prednosť ženy než muži. Vyplýva to z májovej ankety spoločnosti GfK Slovakia.
"Nadšenci folklóru a ľudovej hudby sa však nájdu aj u mladšej generácie. Ako jeden z najpreferovanejších hudobných štýlov ho uviedol každý ôsmy mladý človek vo veku od 18 do 24 rokov. Je to zhruba rovnaká obľúbenosť ako majú u mladých štýly typu metal, techno, rap či country," upozornila Daniela Čekovská zo spoločnosti GfK.
Anketa tiež ukázala, že ľudová hudba je najžiadanejšia v Banskobystrickom a Prešovskom kraji. Obyvatelia Trnavského a Bratislavského kraja naopak tento hudobný žáner vyhľadávajú na Slovensku najmenej. Podľa prieskumu Slováci radi relaxujú aj pri rocku a pope, každý z týchto štýlov obľubuje viac než pätina ľudí. 06.05.2009 23:32:06 | reagovať
| |||||
| Vlado Páči sa mi newfolk len neviem, či je to správne. Mal by to odobriť nejaký angličtinár, či je správne aj slovo newfolks - teda v množnom čísle. 05.05.2009 20:39:51 | reagovať | |||||
| muzikant Navrhujem pomenovať popfolk, newfolks vyberte si. Správne by to slovo malo znamenať po prvé: štýl hudby, teda štýl nový - newfolk, alebo upravený do moderného štýlu - modernfolk. Po druhé: malo by to byť slovo ľudový, teda folk. 02.05.2009 22:39:49 | reagovať | |||||
| romanticka Hééj, neide tu o to, aby sa ľudovky nejako volali. Ide o ten štýl hudby, ako keď vieš rozlíšiť jazz od hip-hop. 27.04.2009 13:50:07 | reagovať |
Prihlasovanie
Vyhľadávanie
Reklamy
Ľudová hudba | Videorohal © copyright 2007-2010 | patie web studio | Webhosting by VIPhosting.sk